Táto aromatická rastlina, ktorú dnes mnohí zaradzujú ku koreninám, bola kedysi významnou liečivou, ba až kúzelnou  rastlinou. Názory na jej pôvodný výskyt sa rôznia. Niektorí autori uvádzajú ako jej domovinu oblasť východného Stredozemia a západnej Ázie, iní ako oblasť jej pôvodného výskytu uvádzajú Severnú Európu a Rusko. Podľa povier kôpor zaháňal démonov . V starom Ríme si výťažkami z kôpru gladiátori pred zápasom natierali svaly, aby boli silnejší. Neskôr tieto praktiky prevzali atléti a posilňovali si ním svalstvo rúk a nôh. Zmienku o účinkoch kôpru nájdeme aj v Novom zákone , kde je odporúčaný na rozširovanie ciev a proti bolesti hlavy. Zmienky o jeho používaní pri bolestiach hlavy a proti kašľu sa nachádzajú aj v záznamoch starého Egypta a Antiky. Od 9 . storočia je kôpor rozšírený po celej Európe. číst dál

Sedmokráska patrí k prvým poslom jari. Ako všetky astrovité kvety je medonosná, preto ju s obľubou vyhľadávajú včely. Keď sa potešíme bielymi zvončekmi snežienok a bledúľ, môžeme si byť istí, že pri jarnej prechádzke si môžeme na lúkach nazberať aj nežné kvety sedmokrások. Mnohých z vás asi prekvapí, že aj táto kvetinka s nízkym vzrastom je liečivá. Tvorí vytrvalé trsy a za priaznivých podmienok dokáže udusiť aj neželané buriny. K svojmu rastu potrebuje dostatok vody . Bohužiaľ v dnešných pestovaných trávnikoch sa neprávom stáva nepriateľom číslo jedna. Neprávom nie je bežne v predaji a v čajovinových zmesiach sa väčšinou sa väčšinou používa iba na vylepšenie vzhľadu . číst dál

Mykózu zažila aspoň raz v živote hádam každá žena. O šťastí môže hovoriť tá, u ktorej sa po prvom preliečení viac neopakovala,  ale je veľa takých žien, ktoré sa z ňou trápia roky. Napriek dodržiavaniu všetkých rád, u nich dochádza k recidíve. Jedná sa o kvasinkovú infekciu v pošve, ktorú spôsobuje premnožená baktéria Candida albigans. Je to parazitická kvasinka, ktorá za normálnych  okolností žije v rovnováhe s ostatnými bakteriami, ale stačí jeden spúšťač a choroba naplno prepukne. číst dál

Citrónovníkovec pochádza z Ázie. Je to mrazuvzdorný až do - 25°C , opadavý ker, alebo nízky strom, dorastajúci do výšky 2m. Vetvy má dlhé, s veľkými tŕňmi, takže aj keď láka zvedavcov, v noci vám na citróny nik nepríde. Pichnutie je totiž veľmi bolestivé a bol by vhodný ako ochranný živý plot. Má nádherné voňavé biele kvety a 3 – 5 cm veľké plody žltej farby. Dužina je horko - kyslá, nejedlá, s veľkým počtom semien. Nevyžaduje takmer žiadny rez, ale dá sa tvarovať aj na malý stromček. Rozmnožovať sa dá semenami , ale aj odrezkami. Potrebuje slnečné stanovisko a nemá rád trvalé podmočenie. číst dál

Ako mnohé iné bylinky , aj Ihlica tŕnitá má veľa miestnych názvov - babský hnev, ihlič pichľavý, hluchý tŕň alebo mužská láska. Najčastejší je však - babí hnev - je odvodený od toho, že práve metlami z ihlice boli v staroveku trestané neverné ženy. Na pranier ich však najčastejšie dostali jedovaté jazyky starých klebetných žien. číst dál